Skvalitnenie vzdelávacieho procesu
Header

Exkurzia študentov FM PU v spoločnosti U.S. STEEL Košice, s.r.o.

máj 16th, 2013 | Posted by Ing. Ladislav Suhányi, PhD., Ing. Ivana Ondrijová in Exkurzie - (Komentáre vypnuté na Exkurzia študentov FM PU v spoločnosti U.S. STEEL Košice, s.r.o.)

V rámci projektu KEGA 007PU-4/2011 „Skvalitnenie vzdelávacieho procesu aplikáciou poznatkov z praxe a spoluprácou s odbornými a profesnými inštitúciami a organizáciami“ sa študenti Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove (FM PU) spolu s členmi riešiteľského kolektívu projektu zúčastnili dňa 25. apríla 2013 na exkurzii v spoločnosti U.S. STEEL Košice, s.r.o.

Spoločnosť U.S. STEEL Košice je najväčším podnikom na východnom Slovensku a jedným z najväčších podnikov na Slovensku. Ovplyvňuje úroveň ekonomiky celej slovenskej spoločnosti.

Na začiatok exkurzie bolo pre študentov Fakulty manažmentu naplánované stretnutie s predstaviteľmi Úseku vonkajších vzťahov spoločnosti. Stretnutie prebehlo pod taktovkou Ing. Františka Gregora, ktorý v zasadacích priestoroch spoločnosti podrobne predstavil fungovanie spoločnosti U. S. Steel Košice a predstavil jej význam z globálneho, nadnárodného, národného, ale aj regionálneho hľadiska. Celá prednáška bola prispôsobená potrebám študijného zamerania účastníkov exkurzie (študenti študijného programu Manažment so zameraním na financie, ľudské zdroje a marketing). Po skončení prednášky nasledovala voľná diskusia, kde mali študenti priestor na kladenie otázok. Predstavitelia spoločnosti sa v diskusii tešili vysokému záujmu, ktorý prednáška vyvolala a ktorý v konečnom dôsledku spôsobil predĺženie povodne plánovaného času prednášky.

Okrem iného sa účastníci dozvedeli aj to, že zakladajúca listina novodobého hutníckeho kombinátu – Východoslovenských železiarní bola podpísaná v roku 1959. V januári 1960 sa na rozlohe viac ako 800 ha začala výstavba, ktorá zmenila nielen charakter Košíc a okolia, ale aj celého Slovenska. Výstavba takto rozsiahleho závodu bola spôsobená aj vtedajšími podmienkami a bezproblémovým prístupom k pozemkom. Údajne, ak by rovnaký závod staval v súčasnej dobe, jeho rozloha by sa pohybovala niekde na polovici, čiže okolo 400 ha. V roku 1965 bola zapálená prvá vysoká pec, spustená výroba v teplej valcovni i v koksovni. V nasledujúcom roku sa v kyslíkových konvertoroch začínala taviť oceľ a postupne boli uvedené do činnosti ďalšie prevádzky pre uzavretý metalurgický cyklus. V priebehu štyroch desaťročí vyrástol v Košiciach hutnícky podnik, ktorý svojimi výrobkami dokázal získať trhy a postavenie medzi významnými oceliarskymi podnikmi. Bol prijatý za člena prestížnych medzinárodných organizácií, združujúcich výrobcov železa a ocele, stal sa partnerom renomovaných zahraničných firiem v spoločných podnikoch. Nová etapa v histórii košických železiarní začínala v novembri 2000, kedy bola celá hutnícka časť predaná významnej americkej oceliarskej spoločnosti The United Steel Corporation. Materská spoločnosť The United States Steel Corporation so sídlom v Pittsburghu je najväčším výrobcom ocele v Spojených štátoch amerických a spolu so svojimi európskymi závodmi patrí medzi popredných výrobcov ocele na svete.

Po ukončení prednášky a následnej diskusie bolo účastníkom premietnuté video predstavujúce fungovanie spoločnosti z pohľadu jeho jednotlivých divízií a závodov. Vzhľadom k povahe navštívenej spoločnosti a prísnym bezpečnostným predpisom nasledovala pre účastníkov exkurzie inštruktáž o bezpečnostných predpisoch a nutnosti ich dodržiavania v priebehu návštevy, ktorú musel každý účastník potvrdiť svojim podpisom. Zároveň boli účastníci oboznámení s politikou spoločnosti, na základe ktorej nie je v priestoroch jej areálu povolené vyhotovovanie fotografií.

V ďalšej časti exkurzie sa účastníci presúvali v rámci areálu závodu autobusmi. Vzhľadom na vysoký počet zúčastnených vytvorili predstavitelia spoločnosti dve paralelné skupiny, kde každej zo skupín bol pridelený osobitný sprievodca. Veľký záujem a reakcie účastníkov vyvolalo to, že na základe prísnych bezpečnostných opatrení sa musel každý zaodieť do predpísaného oblečenia. Účastníkom bolo na tieto účely predom pripravené a zapožičané nasledujúce vybavenie: helma, kabát, nohavice, topánky, ponožky, okuliare, tlmiče do uší, prístroj na indikáciu zvýšenej hladiny CO a slúchadlá na bezdrôtový príjem vysielania zo sprievodcovho mikrofónu.

Študenti mali možnosť oboznámiť sa v priebehu exkurzie s prísunom a spracovaním primárnych nerastných surovín, výrobou koksu v koksárenských batériách, ako aj úpravou rôznych druhov železnej rudy na aglomerát. Ďalej sledovali výrobu surového železa vo vysokých peciach a výrobu ocele v konvertoroch. S oceľou odliatou do brám pokračovali cez teplú valcovňu až po vyvalcovaný zvitok. V studenej valcovni spoznali viaceré procesy – morenie, valcovanie za studena, žíhanie, úpravu vyvalcovaných zvitkov na dynamo, pozinkovacie a lakoplastovacie linky. V pocínovni sa predtým spracovaný materiál dofinalizoval na tenký obalový plech vhodný na výrobu plechoviek, konzerv či ďalších výrobkov.

Na konci exkurzie sa účastníci opäť zaodeli do svojho civilného oblečenia, kde si mohli ako suveníry nechať ponožky a tlmiče do uší s logom spoločnosti U. S. Steel Košice, a svoje dojmy a zážitky si ešte vymieňali celou cestou autobusom späť do areálu Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove.

Na základe uvedených hodnotili študenti, ako aj organizátori a členovia riešiteľského kolektívu projektu KEGA č. 007PU-4/2011 realizovanú exkurziu ako veľmi úspešnú a spĺňajúcu účel realizácie.

 

Spracovali:
Ing. Ladislav Suhányi, PhD.
Ing. Ivana Ondrijová

Exkurzia študentov FM PU v spoločnosti KIA Motors s.r.o. v Tepličke nad Váhom

október 26th, 2012 | Posted by Ing. Ján Vravec, PhD., Ing. Ladislav Suhányi, PhD., Ing. Beáta Šofranková in Exkurzie - (Komentáre vypnuté na Exkurzia študentov FM PU v spoločnosti KIA Motors s.r.o. v Tepličke nad Váhom)

Exkurzia študentov FM PU v spoločnosti KIA Motors s.r.o. v Tepličke nad Váhom

V rámci projektu KEGA 007PU-4/2011 „Skvalitnenie vzdelávacieho procesu aplikáciou poznatkov z praxe a spoluprácou s odbornými a profesnými inštitúciami a organizáciami“ sa študenti Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove (FM PU) spolu s členmi riešiteľského kolektívu projektu zúčastnili dňa 15. 10. 2012 na exkurzii v spoločnosti KIA Motors Slovakia. V úvode exkurzie sa študenti FM PU dozvedeli, že spoločnosť KIA Motors Corporation sa rozhodla vybudovať svoj prvý európsky závod  na základe neustáleho zvyšovania predaja a rastúceho trhového podielu v Európe na území SR. Toto rozhodnutie bolo tiež v súlade s plánom spoločnosti KIA stať sa jedným z popredných svetových výrobcov automobilov, preto svoju výrobu rozširuje aj v krajinách EÚ.

Spoločnosť KIA Motors Corporation (KIA) bola už študentom čiastočne známa aj pred exkurziou, ako výrobca kvalitných automobilov pre domáci a zahraničný trh. Spoločnosť bola založená už v roku 1944 a je najstaršou kórejskou automobilkou. Ako člen významnej automobilovej skupiny Hyundai-Kia Automotive Group má za cieľ stať sa jednou z vedúcich automobilových značiek vo svete. Zaujímavou informáciu pre študentov bolo aj to, že spoločnosť v 13 výrobných a montážnych závodoch v 8 krajinách sveta v súčasnosti produkuje takmer 2,2 milióna vozidiel ročne, ktoré sú predávané prostredníctvom siete oficiálnych zastúpení vo viac ako170 krajinách sveta.

Študenti FM PU sa dozvedeli, že závod vybudovaný v SR patrí k najmodernejším na svete, spoločnosť na jeho výstavbu preinvestovala už 1,2 miliardy EUR. KIA má dnes viac ako 45 000 zamestnancov po celom svete a ročné výnosy viac ako 20 miliárd EUR. V slovenskom závode KIA pracuje okolo 3 900 vysoko kvalifikovaných zamestnancov. Slogan spoločnosti KIA Motors Corporation znie „The Power to Surprise“, vyjadruje odhodlanie spoločnosti prekonávať očakávania zákazníka pomocou neustálych inovácií v oblasti automobilového priemyslu.

Vo filme bola študentom FM PU Kia Motors Slovakia predstavená v číslach:

Výstavba závodu a spustenie výroby:

  • položenie základného kameňa – apríl 2004
  • začiatok výstavby – október 2004
  • koniec výstavby – december 2005
  • začiatok skúšobnej výroby – leto 2006
  • začiatok výroby – december 2006

Výrobná kapacita a produkty:

  • 300 000 automobilov ročne
  • 3 modely automobilov
  • 5 typov motorov

Študenti FM PU v úvode exkurzie zhliadli film o spoločnosti KIA a dozvedeli sa, že stratégia v oblasti výroby je založená na troch základných pilieroch, ktorými sú kvalita, flexibilita a produktivita. Cieľom spoločnosti KIA je prostredníctvom týchto troch pilierov dosiahnuť maximálnu spokojnosť zákazníkov a konkurencieschopnú výrobu. Spoločnosť v slovenskom závode využíva najmodernejšie výrobné technológie a takmer 400 moderných robotov, ktoré si mohli študenti pozrieť v jednotlivých prevádzkach spoločnosti. Využitím adaptabilných nástrojov a automatického nastavenia výrobných liniek dosahuje KIA vysokú flexibilitu, vďaka ktorej môže výrobu pružne prispôsobovať požiadavkám zákazníkov nie len v SR, ale aj v zahraničí. Pri maximálnom využití výrobnej kapacity spoločnosť vyprodukuje 300 000 automobilov ročne, čo predstavuje až 100 kusov na výrobného zamestnanca. Študenti si mohli na vlastné oči pozrieť jednu z najvyšších úrovní produktivity v automobilovom priemysle na svete.

Produkcia spoločnosti KIA zaujala študentov, pretože s automobilmi KIA už mnohí prišli do kontaktu v bežnom živote. Prvým modelom vyrábaným v slovenskom závode KIA je  model Kia cee’d, 5-dverová verzia, ktorý je určený pre európskych zákazníkov. V súčasnosti spoločnosť vyrába už jeho druhú zdokonalenú generáciu. V júni 2007 sa začala výroba obľúbeného športovo-úžitkového vozidla Sportage, ktorý je veľmi populárny aj v SR. V júni 2007 bola spustená výroba kombi verzie modelu cee’d a výroba 3-dverového modelu cee’d sa začala v októbri 2007.

Exkurzia študentov FM PU priamo vo výrobe spoločnosti Kia Motors Slovakia prebehla v troch etapách:

  1. 1.     etapa: exkurzia začala v prevádzke lisovňa, v ktorej sa začína proces výroby automobilu. V tejto prevádzke si študenti mohli detailne pozrieť proces lisovania jednotlivých karosárskych dielov, konkrétne výrobu vonkajších a vnútorných dielov karosérie. Každá z dvoch hlavných lisovacích liniek môže vyrobiť až 67 rôznych panelov. Výrobná kapacita lisovne je 5 miliónov vylisovaných panelov ročne, pričom jeden panel je vylisovaný do 20 sekúnd. Kontrola kvality je zabezpečená inšpektormi kvality a prostredníctvom veľmi moderného 3D optického systému. Automatický systém skladovania bočných panelov má kapacitu do 7 000 kusov. Z jednej tony ocele sa vyrobí priemerne 65 panelov pre automobily KIA.
  2. 2.     etapa: následne sa študenti presunuli do prevádzky karosárne, kde boli uchvátení množstvom robotov (340 robotov), ktoré kompletizujú karosérie automobilov, takmer bez zásahu človeka. V karosárni sa vyrábajú rozmerovo a tvarovo presné a bezpečné karosérie, a to zváraním jednotlivých podzostáv ako sú podlaha, ľavá a pravá bočnica, či strešná zostava. Procesy zvárania dosahujú 100 % automatizáciu, 340 robotických jednotiek zabezpečuje nielen zváranie, tmelenie, ale aj manipuláciu s panelmi. Študenti sa mohli dozvedieť, že dominuje bodové zváranie, doplnené zváraním v ochrannej atmosfére CO2 a v ochrannej atmosfére argónu. Vysoká flexibilita výroby umožňuje na jednej linke kompletizovať všetkých 5 typov karosérií automobilov, ktoré sú v súčasnosti v závode vyrábajú. Napríklad karoséria automobilu Kia cee’d hatchback má 5 750 zvarových bodov.
  3. 3.     etapa: exkurzia študentov pokračovala v montážnej hale, ktorá je najväčšou výrobnou jednotkou spoločnosti, v ktorej dochádza k finalizácii automobilov KIA. Zaujímavou informáciou pre študentov bolo, že všetkých 5 typov vozidiel v súčasnosti vyrábaných v závode je vďaka vysokej flexibilite výrobných zariadení kompletizovaných na jednej montážnej linke. Študenti sa mohli ďalej dozvedieť, že v 3 pracovných zmenách montáž vozidiel zabezpečuje približne 1 800 operátorov výroby. Montážna hala pokrýva plochu o rozlohe 100 000 m2 a je dlhá takmer 450 metrov, študenti si ju mohli pozrieť takmer celú a presvedčiť sa o jej modernosti. Zaujímavým faktom bolo aj to, že dvere auta sú po príchode karosérie z lakovne demontované, následne ich kompletizácia prebieha na samostatnej dverovej pod – linke a následne sú opätovne namontované na automobil. Kompletizácia začína montážou kabeláže a menších interiérových a exteriérových častí vozidla, po ktorých nasleduje montáž podvozkových častí automobilov. Celý proces výroby je zavŕšený montovaním čelného a zadného skla, kolies, sedadiel a ďalších nevyhnutných súčastí automobilu, ktoré si študenti mohli detailne pozrieť.

 

Exkurzia študentov FM PU v spoločnosti Kia Motors Slovakia bola zaujímavá aj z pohľadu riadenia kvality a ochrany životného prostredia:

Kontrola kvality je v spoločnosti KIA Motors Slovakia kontinuálny proces, ktorý patrí medzi priority spoločnosti. Kvalita je pre spoločnosť KIA prioritou, ako si študenti mohli všimnúť počas celej exkurzie. Kontrola kvality prebieha počas celého výrobného procesu, od dodávky výrobných dielov až po kontrolu vyrobeného hotového automobilu. Kvalitu kontrolujú štyri tímy, ktoré v laboratóriách pracujú s najmodernejšími technológiami. Svoju pozornosť sústreďujú na kontrolu kvality dielov, motora a vyrobených vozidiel, pričom nad všetkým dohliada špeciálny tím riadenia kontroly. Na konci celého procesu výroby a kontroly kvality špeciálny tím zamestnancov spoločnosti vykonáva nezávislú kontrolu, ktorá hodnotí náhodne vybrané vozidlá z pohľadu zákazníka. Ide o tzv. zákaznícky audit, v rámci ktorého je vozidlo opäť podrobené kontrole podľa sprísnených kritérií, čo zaručuje najvyššiu kvalitu a eliminuje riziko reklamácií zo strany zákazníkov.

Študenti FM PU sa tiež uistili o tom, že spoločnosť KIA Motors Slovakia je podnikom so zodpovedným prístupom k životnému prostrediu. Dôkazom toho je i zavedený a certifikovaný systém environmentálneho riadenia podľa medzinárodného štandardu ISO 14001. Jedným z prioritných cieľov podniku, uvedeným  v Environmentálnej politike spoločnosti, je tiež neustále zlepšovanie environmentálnej výkonnosti a znižovanie zaťaženia životného prostredia. V závode sa používajú najmodernejšie technológie a laboratóriá, ktoré minimálne zaťažujú životné prostredie. Študenti sa mohli dozvedieť, že vo všetkých výrobných prevádzkach podniku je zavedený systém riadenia odpadov a tým je zabezpečené správne triedenie a zaobchádzanie s odpadmi. V lakovni sa používajú väčšinou vodou riediteľné farby a priemyselné odpadové vody z celého závodu sú čistené vo vlastnej čistiarni odpadových vôd (ČOV) – fyzikálne a chemické čistenie. Biologický stupeň čistenia sa následne vykonáva v ČOV Hričov.

            V roku 2010 si  spoločnosť KIA Motors Slovakia stanovila nasledovné environmentálne ciele:

  1. Dodržiavanie environmentálnych právnych požiadaviek a dosiahnutie NULA sankcií od orgánov štátnej správy.
  2. Neustále zlepšovanie environmentálnej výkonnosti a udržiavanie systému ISO 14001, znižovanie max. počtu zistených nezhôd z interných auditov.
  3. Znižovanie množstva spotrebovanej pitnej a priemyselnej vody na zamestnanca a na vyrobené vozidlá.
  4. Znižovanie množstva produkovaných odpadov a zvyšovanie miery ich recyklácie.
  5. Znižovanie množstva vstupných surovín a chemikálií na vyrobené vozidlo.
  6. Vykonanie re-certifikačného auditu ISO 14001 s dosiahnutím NULA nezhôd veľmi významných.

Záver

Študenti FM PU vyslovili veľkú spokojnosť s priebehom exkurzie a so získanými poznatkami a skúsenosťami. Študenti si mohli na vlastné oči pozrieť produkciu automobilov, moderné výrobné linky a roboty spoločnosti KIA. Dozvedieť sa mnohé zaujímavé fakty a informácie, ktoré rozšírili ich znalosti a skúsenosti z praxe. Zistili napríklad, že spoločnosť si uvedomuje svoju zodpovednosť voči životnému prostrediu a preto sa snaží znižovať svoje environmentálne zaťaženie a monitoruje environmentálne aspekty v celom výrobnom procese. Študenti ocenili, že spoločnosť sa sústreďuje na vývoj a výrobu automobilov priateľských k životnému prostrediu, pretože si uvedomujeme, že ochrana životného prostredia je jedným z kľúčov k úspechu podnikania.

 

Spracovali:
Ing. Ján Vravec, PhD.
Ing. Ladislav Suhányi, PhD.
Ing. Beáta Šofranková

Zobraziť galériu fotiek

Postrehy z exkurzie v Slovenskej národnej knižnici v Martine

máj 4th, 2012 | Posted by Ing. Jarmila Horváthová, CSc., Ing. Beáta Šofranková in Exkurzie - (Komentáre vypnuté na Postrehy z exkurzie v Slovenskej národnej knižnici v Martine)

Študenti Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity a riešiteľský kolektív projektu KEGA 007PU-4/2011 navštívili dňa 27. apríla 2012 v rámci riešenia projektu Slovenskú národnú knižnicu v Martine. Cesta autobusom do Martina prebehla príjemne. Najprv sme sa obávali, že knižnicu nenájdeme, ale bola to najvyššia budova v Martine, takže sme ju, pomocou našej študentky našli úplne pohodlne. Stála na vyvýšenom vŕšku  Martina a dávala na známosť celému okoliu svoju prítomnosť. Už samotný pohľad na budovu vzbudzoval rešpekt, pretože v tejto budove sa uchovávajú pamiatky a diela všetkých našich významných autorov a literátov z dávnych, ale aj súčasných čias.

Je pokračovaním úsilia vynikajúcich slovenských vlastencov a vzdelancov bernolákovskej a štúrovskej generácie, založených na tradíciách spolkových, cirkevných, šľachtických a školských knižníc, ktoré sa stali súčasťou dnešnej Slovenskej národnej knižnice.

Získava, spracúva, ochraňuje a sprístupňuje všetkým dedičstvo našich predkov. Zhromažďuje a opatruje materiály, ktoré vytvorili slovenskí autori, ďalej dokumenty, ktoré boli vydané alebo vyrobené na území Slovenska, dokumenty, ktoré sú napísané v slovenskom jazyku alebo sa obsahovo akokoľvek týkajú Slovenska. Slovenská národná knižnica je pamäťou Slovenska a Slovákov. Je depozitom skvostov národnej kultúry.

Ako národná knižnica Slovenskej republiky je v súčasnosti modernou vedeckou, kultúrnou, informačnou a vzdelávacou inštitúciou, ktorá slúži všetkým občanom Slovenska a používateľom zo zahraničia. Zhromažďuje a sprístupňuje knižničné, literárno-archívne a literárno-muzeálne zbierky. Koordinuje rozvoj knižničného systému Slovenskej republiky a je vedúcou inštitúciou zabezpečujúcou modernizáciu vlastných knižničných a informačných služieb ako aj služieb partnerských knižníc, pričom priamo spolupracuje s domácimi a zahraničnými inštitúciami. Na základe zákona 183/2000 Z. z. o knižniciach je Slovenská národná knižnica autonómna inštitúcia s právnou subjektivitou.

Najprv sme si obhliadli budovu a následne sme sa zúčastnili prednášky, ktorú viedla PhDr. Darina Janovská – riaditeľka Sekcie služieb Slovenskej národnej knižnice. Prednáška bola veľmi zaujímavá. V rámci tejto prednášky sme sa dozvedeli, že Slovenská národná knižnica v Martine  je najstaršia, najväčšia a najvýznamnejšia národná a vedecká knižnica na Slovensku.  Takmer 190 rokov sa stará o diela, ktoré dokumentujú minulý a súčasný duchovný a materiálny vývin.

Knižnica poskytuje tieto knižničné služby :

Pani PhDr. Darina Janovská poukázala na to, že knižnica už dávno nie je miestom, kde sa knihy len požičiavajú. V súčasnom období je veľkým trendom elektronizácia knižníc a využívanie elektronických informačných zdrojov, ktoré sa stali súčasťou a samozrejmosťou každej veľkej i menšej knižnice po celom svete. Sú to rôzne typy databáz sprístupňované na CD-ROM, DVD alebo on-line. Kvalitné a hodnoverné elektronické zdroje sú licencované a predplatné do týchto zdrojov si financuje každá knižnica väčšinou z vlastných zdrojov alebo využíva iné možnosti financovania. Elektronické informačné zdroje nie sú pre knižnice lacnou záležitosťou. Táto elektronizácia knižnice umožňuje  priame spojenie čitateľa s knižnicou a poskytuje mu možnosť rýchlych odpovedí na jeho dotazy a požiadavky. Táto služba nesie veľmi charakteristický názov „ Spýtajte sa knižnice“.

Asi najväčšiu diskusiu  a záujem medzi študentmi vyvolal systém ISBN, ktorý sa začal v Slovenskej republike používať v roku 1989 na spoločnom základe s Českou republikou. V tom istom roku bola v Slovenskej národnej knižnici (v Matici slovenskej) založená Národná agentúra ISBN (NA ISBN v SR), ktorá sa stala sprostredkovateľom medzi vydavateľským, knižným a knižničným prostredím. Jej úlohou bolo zabezpečenie evidencie prideľovania správnych čísel ISBN publikáciám, ktoré vznikali v slovenských vydavateľstvách.  Zároveň vytvárala a spravovala databázu vydavateľov a databázu nahlásených publikácií.

Systém medzinárodného štandardného systému ISBN sa široko etabloval aj v slovenských pomeroch (v súčasnosti je do systému zapojených 170 krajín sveta). Národná agentúra ISBN v SR plní všetky úlohy, ktoré Medzinárodná agentúra (teraz už so sídlom v Londýne) kladie na národné agentúry a aktívne tak vstupuje do diania knižného a knižničného sektora. NA ISBN naďalej vytvára databázu vydavateľov a nahlásených publikácií a rovnako tak každoročne oznamuje štatistiku nárastu vydavateľov Medzinárodnej agentúre ISBN. Okrem toho poskytuje servis vydavateľom, či už korporáciám alebo jednotlivcom, z oblasti systému ISBN a informuje o podmienkach vstupu do systému ISBN.

Hádam najviac nás zaujali digitalizačné prístroje, ktoré boli zakúpené pre knižnicu na zabezpečenie digitalizácie literárnych diel slovenského národa z projektu „Slovenská digitálna knižnica – detašované pracovisko SNK, Vrútky“.

 Postrehy študentov:

„Dozvedeli sme sa užitočné informácie, ktoré nám môžu napomôcť pri písaní rôznych prác. Sme radi, že sme niečo také mohli spoznať a vidieť.“

„Prednáška bola zaujímavá a poskytla množstvo užitočných informácií. Celkovo exkurzia bola skvelo zorganizovaná s príjemným kolektívom.“

„Z prezentácie som si odniesla mnoho nových poznatkov o národnej knižnici. Celkový dojem z exkurzie je veľmi pozitívny, výborný kolektív a obohatenie o množstvo zaujímavých informácii.“

 

Spracovali:
Ing. Jarmila Horváthová, CSc.
Ing. Beáta Šofranková

Zobraziť galériu fotiek

Študenti Fakulty manažmentu PU na exkurzii v Mincovni Kremnica š.p.

máj 4th, 2012 | Posted by Ing. Ladislav Suhányi, PhD., Ing. Ján Vravec, PhD. in Exkurzie - (Komentáre vypnuté na Študenti Fakulty manažmentu PU na exkurzii v Mincovni Kremnica š.p.)

K dôležitým cieľom projektu KEGA 007PU-4/2011 „Skvalitnenie vzdelávacieho procesu aplikáciou poznatkov z praxe a spoluprácou s odbornými a profesnými inštitúciami a organizáciami“ patrí aj príprava a realizácia zaujímavých exkurzií. V rámci projektu členovia riešiteľského tímu naplánovali a realizovali dňa 27.4.2012 exkurziu do Mincovne Kremnica š.p. Cieľom exkurzie bolo, aby si študenti FM PU rozšírili svoje znalosti o histórii a súčasnosti výroby mincí, platidiel, vrátane mincí spoločnej európskej meny v súčasnosti.

Študenti FM PU sa v rámci exkurzie mohli dozvedieť veľa z histórie a súčasnosti Mincovne v Kremnici. Mincovňa v Kremnici je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Mincovňa oficiálne zahájila svoju činnosť 17. novembra 1328. Významný uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto. Kráľ v tom istom dokumente Kremnici zároveň udelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Najznámejšími historickými mincami, ktoré sa v Kremnici začali raziť zo zlata rýdzosti 23 karátov boli tzv. florény. Tieto mince vznikli podľa vzoru mincí z Florencie, preto sa označovali ako florény. Latinský nápis na zlatej minci mesta Benátky končil slovami “ista ducatus“, ľudia tomuto druhu mincí začali ľudovo hovoriť dukáty a pod týmto názvom vošli do histórie Kremnice a Slovenska.

Počas exkurzie sa študenti mohli dozvedieť zaujímavé informácie o tom, že kremnické zlaté dukáty sa vyznačovali vysokou rýdzosťou zlata. V stredoveku sa považovali dukáty z Kremnice za najtvrdšiu menu v strednej Európe. Odhady hovoria o tom, že ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov a ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu eur, neberúc do úvahy ich numizmatickú hodnotu. Vzdelaní a skúsení pracovníci mincovne dokonalé zvládli technológie rafinácie zlata, ktoré im umožňovali na tú dobu nevídanú produkciu 250-tisíc zlatých dukátov ročne. Takéto veľké  množstvá sa razili do konca 15. storočia, potom začali zlaté dukáty ustupovať minciam z menej drahých kovov. Posledné dukáty v Kremnici vyrazili v roku 1881. Ďalšou zaujímavou skutočnosťou pre študentov bola aj informácia, že Kremnická mincovňa ako jedna z prvých mincovní na svete začala v roku 1499 aj s razením strieborných mincí – toliarov. S razením mincí technologicky a logicky úzko súvisí aj razenie medailí, ktoré taktiež preslávili mincovňu a s ktorých razením sa začalo koncom 15. storočia. Medaila nie je peňažnou jednotkou. Medaila je umelecký objekt s veľmi koncentrovaným spoločenským obsahom určitej udalosti. Rozmery medaily sú zvyčajne väčšie ako na minciach. Podobne aj výška reliéfu je oveľa voľnejšia ako na minci.

Neoddeliteľnou súčasťou areálu sú aj budovy mincovne, ktoré si študenti FM PU mohli prezrieť, kde sa už stáročia realizuje razba mincí. V polovici 15. storočia bola mincovňa preložená do vnútra prstenca mestských hradieb. Mincovňa od vtedy tvorí samostatný chránený komplex budov, pričom budovy oboch mincovni sú zachované na svojich miestach dodnes. Historické budovy, opierajúce sa o mestské hradby v ich severozápadnej časti boli dobudované v 80.rokoch 19.storočia a zariadené ako moderná mincovňa. Roku 1892, kedy bola v rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie zavedená korunová mena, bola mincovňa schopná bezproblémovo zvládnuť prudký nárast výroby tohto nového mincového obeživa. Uhorsko malo počas stredoveku viaceré mincovne, napríklad v Bratislave, maďarskej Nagy Banyi či rumunskej Alba Júlii. Kremnická však všetky prekonávala, čo do technologického spracovania i do veľkosti produkcie. Štát neperspektívne mincovne postupne rušil, koncom 19. storočia sa tak Kremnica stala jedinou mincovňou v Uhorsku. Obdobie najvyššej produkcie prežívala mincovňa za panovania cisárovnej Márie Terézie. Vtedy sa v Kremnici razilo väčšie množstvo mincí než vo všetkých mincovniach monarchie dovedna. Podnik bol vzhľadom na charakter výroby aj strediskom používania špičkových technológií a konštrukcie strojov. Prvým známym raziacim strojom bol roku 1565 uvedený padací stroj (Fallwerk), pripomínajúci svojím spôsobom použitia baranidlo, používané aj dnes v stavebníctve na zarážanie kolov.

Študenti sa ďalej mohli dozvedieť, že najlepšie obdobie Kremnickej Mincovne sprevádzalo používanie vretenového raziaceho stroja – balanciéra. Ide o raziaci stroj, ktorý zaviedol v Kremnici známy technik, rytec a medailér švédskeho pôvodu, Daniel Warou roku 1710. Tento stroj umožňoval raziť mince moderným spôsobom, ktorý sa používa prakticky dodnes. Kremnica sa stala prvým miestom použitia balanciéra na razbu mincí v strednej Európe. Napríklad Viedenská mincovňa mala 4 takéto stroje, Pražská mincovňa mala 3 stroje, zatiaľ čo kremnická ich používala až 18. Takéto stroje bola mincovňa schopná skonštruovať a vyrobiť sama, pričom ich dodávala podľa potreby aj do iných mincovni monarchie.

Študenti FM PU si mohli osobne prezrieť aj technologické centrum mincovne – raziareň. Srdcom každej mincovne je raziareň, kde sa realizuje vysoko odborný a technologicky veľmi náročný proces spracúvania mincových zliatin a razba mincí. Dôkazom dôležitosti mincovne pre existenciu každého vyspelého štátu môže poslúžiť fakt, že celé jej zariadenie bolo po každej z dvoch svetových vojen buď násilne vyvezené alebo zničené.

Stará raziareň mincí vznikla pri generálnej prestavbe mincovne v rokoch 1881 – 1889, je to unikátne zachovaný priestor s časťou historického zariadenia. Od roku 1892 po zavedení rakúsko-uhorskej meny bola zariadená raziacimi strojmi typu Uhlhorn, ktoré dodal ich vynálezca a výrobca Diederich Uhlhorn z nemeckého Grewenbreuchu. Po prvej svetovej vojne dala maďarská vláda odviezť všetky stroje do hlavného mesta maďarského štátu Budapešti. Ministerstvo novej ČSR obstaralo u firmy Vulkan Maschinenfabrik A.G. vo Viedni dodávku základného vybavenia mincovne, ktorého najdôležitejšou súčasťou bolo 12 raziacich strojov 3 vzorov rozdelených podľa dosiahnutého tlaku: 50, 80, a 120 ton.

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 a počas celého jej trvania bola Mincovňa v Kremnici jedinou československou mincovňou. Po I. svetovej vojne zostali z Mincovne v Kremnici len prázdne budovy. Celé zariadenie a zásoby drahých kovov skončili svoju púť v Budapešti. Na konci II. svetovej vojny nemecké komando výbušninami zničilo zariadenie celej mincovne. V oboch prípadoch bolo nevyhnutné vo veľmi krátkom čase a s vypätím všetkých síl zamestnancov obnoviť zariadenie mincovne a spustiť jej prevádzku. Uvedenie novej meny do obehu bolo v životnom záujme štátu. Po I. svetovej vojne bol prvý uvedený do činnosti stroj č. 4 dňa 2. júna 1921. Vtedy boli vyrazené prvé dvadsaťhalierniky prvej ČSR. Tieto raziace stroje boli vôbec prvými strojmi v mincovni, ktoré poháňala elektrická energia. Na strojoch značky Vulkan sa razili mince nepretržite do roku 1945. V období II. svetovej vojny Nemecká armáda počas ústupu časť zariadení a zásoby mincových kovov odvliekla a raziace stroje zničila výbušninami. Ihneď po oslobodení sa začala intenzívna činnosť na rekonštrukcii celej mincovne. Už 26. marca 1946 sa začali na 10 strojoch Vulkan a 2 strojoch značky Schuller raziť jednokorunové mince obnovenej ČSR.

Nová raziareň mincí bola dokončená v roku 1984, ktorú si študenti FM PU mohli taktiež pozrieť a sledovať výrobný proces. V starej raziarni zostalo posledných 5 Vulkanov, na ktorých sa razili mince až do roku 1986. Na dvoch najťažších z nich, vzoru PMG, sa razia dodnes najmä vojenské vyznamenania a odznaky. Zachovaný súbor historických raziacich strojov značky Vulkan v priestoroch pôvodnej starej raziarne tvorí technickú pamiatku nadnárodného významu. Na týchto strojoch a v týchto priestoroch sa razili miliardy kusov mincí nielen pre našu krajinu, ale aj pre viac ako 60 krajín celého sveta.

Po roku 2006 pripravila Mincovňa Kremnica š.p. v priestoroch starej raziarne mincí muzeálnu expozíciu mincovej techniky. Do voľných priestorov raziarne pribudli stroje charakterizujúce jednotlivé etapy technologického postupu výroby mincí. Jeden z historicky najzaujímavejších priestorov mincovne – stará raziareň – sa tak stal súčasťou prehliadkovej trasy mincovne.

V závere roka 2008 vyrazila Mincovňa Kremnica š.p. aj nové slovenské euro mince. Tieto slovenské euro mince boli vyrobené v novej modernej raziarni, ktorá vznikla generálnou rekonštrukciou výrobných priestorov v pôvodnej budove v historickom centre Kremnice. Priestory novej raziarne, ktoré patria medzi najdôležitejšiu časť mincovne, sú od jesene 2008 sprístupnené verejnosti ako súčasť expozície. Študenti FM PU v priebehu exkurzie mali jedinečnú možnosť vidieť aj moderné raziace stroje priamo pri razení obehových mincí pre Guatemalu.

Exkurziu v Mincovni Kremnica š.p. hodnotili zúčastnení študenti ako veľmi náučnú, zaujímavú a pútavú. Svedčili o tom aj ich početné otázky zamestnancom mincovne a ich reakcie počas cesty autobusom z exkurzie. Študenti si medzi sebou rozprávali zážitky z jednotlivých častí exkurzie a hodnotili získané poznatky.

 

Spracovali:
Ing. Ladislav Suhányi, PhD.

Ing. Ján Vravec, PhD.

Zobraziť galériu fotiek

Študenti Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity na Burze cenných papierov v Bratislave a  v centrále Národnej banky Slovenska v Bratislave

november 6th, 2011 | Posted by doc. Ing. Alžbeta Suhányiová, PhD., Ing. Ján Vravec, PhD. in Exkurzie | Prednášky - (Komentáre vypnuté na Študenti Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity na Burze cenných papierov v Bratislave a  v centrále Národnej banky Slovenska v Bratislave)

Jedným z parciálnych cieľov projektu KEGA 007PU/2011 „Skvalitnenie vzdelávacieho procesu aplikáciou poznatkov z praxe a spoluprácou s odbornými a profesnými inštitúciami a organizáciami“ je aj príprava a realizácia exkurzií cieľových skupín vo vybraných odborných a profesných inštitúciách a podnikoch.

V rámci projektu členovia riešiteľského tímu naplánovali na rok 2011 exkurzie do dvoch významných slovenských finančných inštitúcií:

  • na Burzu cenných papierov v Bratislave, a.s. (BCPB) so sídlom na ulici Vysokej č.17, Bratislava, a
  • do centrály Národnej Banky Slovenska (NBS) so sídlom na ulici Imricha Karvaša č. 1, Bratislava.

Exkurzie do vyššie uvedených inštitúcií sa uskutočnili 5. októbra 2011. Na exkurzie boli vybratí študenti 1. ročníka II. stupňa štúdia na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity s najlepšími študijnými výsledkami, ktorých sprevádzali aj dvaja členovia riešiteľského tímu. Účastníci prvej exkurzie mali možnosť obhliadnuť si interiér BCPB a po krátkej obhliadke sa zúčastniť prednáškovej sále na prednáške M. Hoffmannovej z úseku Externá komunikácia. Prednáška na BCPB bola venovaná najmä problematike fungovania burzy a burzových obchodov. Študenti získali ucelený pohľad na fungovanie kapitálového trhu v SR a možnosti jeho ďalšieho rozvoja. Prednáška im umožnila spoznať pravidlá, podmienky a nástroje obchodovania na BCPB. Po tejto prednáške a krátkej obedňajšej prestávke sa skupina presunula do krásnej modernej budovy ústredia NBS, kde ich privítala a sprevádzala Ľ. Vasiľková. Prednáška v NBS bola venovaná problematike centrálnej banky SR, bankového sektora v SR a spoločnej mene EMU – euru. Študenti sa oboznámili s fungovaním NBS, jej úlohami v domácom bankovom systéme a interakciami s ESCB a ECB. Zaujímavá a nanajvýš aktuálna bola najmä časť prednášky venovaná menovej politike a spoločnej mene – euru v období finančnej a hospodárskej krízy. Po prednáške Ľ. Vasiľkovej mali účastníci druhej exkurzie možnosť obhliadnuť si priestory NBS a výstavu slovenských mincí a bankoviek.

Po návrate z Bratislavy do Prešova požiadali členovia riešiteľského kolektívu jedného zo zástupcov študentov zúčastnených na tejto akcii, aby poskytol krátke zhodnotenie resp. pripravil príspevok za účelom prezentácie názorov zúčastnených študentov na uskutočnenú akciu. Študent Michal Orčík sa v mene účastníkov vyjadril nasledovne:

Ponuka zúčastniť sa na exkurzii ku tomuto projektu ma príjemne prekvapila. Záujem študentov prevyšoval kapacitné možnosti. Program, ktorý bol pripravený bol lákadlom, aj keď vzdialenosť (viac ako 400 km) zas odradzovala. Prehliadka priestorov a práce na BCPB a v NBS. Každý z účastníkov exkurzie mal svoj vlastný dôvod prečo sa zúčastnil. Môj osobný bol ten, že ma fascinuje NBS ako inštitúcia a organizácia, ktorá má veľké slovo vo svete financií na Slovensku. Preto som neváhal a prihlásil som sa na túto exkurziu. Oslovil som pár zúčastnených a spýtal som sa na ich pohnútky, prečo sa prihlásili. „Očakávania boli veľké,“ tvrdí Barbora, „čakala som, že nás zasvätia do tajov burzy, že nám ukážu prakticky ako to funguje, že nám povedia reálne trendy, čo sa týka Burzy cenných papierov v Bratislave“ dodáva. Erik mal pred sebou prvú cestu do hlavného mesta, preto vítal túto exkurziu, možnosť navštíviť takéto inštitúcie sa nenaskytne každý deň. 

Na cestu sme vyrazili v skorých ranných hodinách. Vpred nás hnala túžba po poznaní nových informácií. Ranná cesta nám prebehla celkom rýchlo, cesty ešte neboli plné, vonku bola tma, autobus sa niesol v tichosti, väčšina cestujúcich to vyplnila spánkom. Bratislava, osem hodím ráno, kto nezažil nepochopí. Ranná dopravná špička nám dala možnosť vychutnať si všetky krásy mesta. Prvú zastávku na BCPB sme mali naplánovanú na desiatu hodinu, ale dopravná zápcha nám chcela zmeniť tento plán. Nakoniec sa jej to nepodarilo, dorazili sme včas s pätnásťminútovým predstihom. 

Ako prvé ma zaujalo, že sme dorazili k budove, ktorá sa podobala skôr na menší penzión v talianskom štýle a nie na burzu cenných papierov. A to doslova, celá budova je architektonický skvost, kancelárie sa podobali izbám v takomto penzióne. Prekvapením, čo sa týka Burzy cenných papierov v Bratislave bolo pre mňa to, že všetko sa už robí elektronicky. Takáto informácia nás až pobavila. Prezentácia prebiehala v krásnych priestoroch prednášajúcej miestnosti. Prednášajúca si pripravila prezentáciu na slajdoch v PowerPoint-e, jej prejav bol však podľa mňa mierne nezáživný. Väčšina zúčastnených pochválila aj kávu v reštaurácii, ktorá bola súčasťou Burzy cenných papierov v Bratislave.

Nasledovala obedňajšia prestávka spojená s prechádzkou po centre mesta. Pre niekoho, kto ešte nebol v Bratislave predtým, to bolo určite veľmi zaujímavé. Ja osobne som už pár krát hlavné mesto navštívil a teda ma nemohlo prekvapiť. Zato milo som bol, a to nielen ja, prekvapený tým, čo sa dialo v Národnej banke Slovenska. Veľmi dobre to opísala Mária: „Bol to pre mňa veľmi pozitívny prínos, pútavá prednáška, zaujímavosti, dostala som sa do hĺbky fungovania NBS, nielen do teórie. To žiadna teória neobjasní. Aj prednášajúca veľmi dobre prezentovala, a reagovala na postrehy a otázky študentov a tiež vyučujúcich. Účastníci sa zapojili do zmysluplnej debaty, ktorá objasnila problematiku.“ Aj ja osobne musím pochváliť prednášajúcu v NBS, milá, ochotná, využila všetky možnosti, ako zaujať, odpovedala na otázky, aj počas prezentácie. Ďalším zaujímavým bodom, ktorý navrhla práve táto pani, bolo razenie vlastných mincí spojené s výstavou Od koruny k Euru.

Po zaujímavom dni sa určite každý tešil domov, ale čakala nás ešte dlhá cesta. Poznatky, ktoré sme nabrali štúdiom alebo iným spôsobom sme si viac rozšírili, preto každý účastník hodnotil možnosť zúčastniť sa podobného projektu spojeného s exkurziou kladne. Väčšina sa vyjadrila, že by si vedeli predstaviť takéto exkurzie do podobných podnikov ako náhradu za semináre. Z oslovených študentov, ktorí sa zúčastnili tejto exkurzie, by ju na škále od 1(výborná) po 5 (zlá) hodnotili výslednou priemernou známkou 1- (čo veru nie je najhoršie). 

Teším sa, že som dostal takúto príležitosť, ako aj na ďalšie podobné aktivity.

Spracovali:

doc. Ing. Alžbeta Suhányiová, PhD.
Ing. Ján Vravec, PhD.

Zobraziť galériu fotiek