Skvalitnenie vzdelávacieho procesu
Header

Študenti Fakulty manažmentu PU na exkurzii v Mincovni Kremnica š.p.

máj 4th, 2012 | Posted by Ing. Ladislav Suhányi, PhD., Ing. Ján Vravec, PhD. in Exkurzie

K dôležitým cieľom projektu KEGA 007PU-4/2011 „Skvalitnenie vzdelávacieho procesu aplikáciou poznatkov z praxe a spoluprácou s odbornými a profesnými inštitúciami a organizáciami“ patrí aj príprava a realizácia zaujímavých exkurzií. V rámci projektu členovia riešiteľského tímu naplánovali a realizovali dňa 27.4.2012 exkurziu do Mincovne Kremnica š.p. Cieľom exkurzie bolo, aby si študenti FM PU rozšírili svoje znalosti o histórii a súčasnosti výroby mincí, platidiel, vrátane mincí spoločnej európskej meny v súčasnosti.

Študenti FM PU sa v rámci exkurzie mohli dozvedieť veľa z histórie a súčasnosti Mincovne v Kremnici. Mincovňa v Kremnici je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Mincovňa oficiálne zahájila svoju činnosť 17. novembra 1328. Významný uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto. Kráľ v tom istom dokumente Kremnici zároveň udelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Najznámejšími historickými mincami, ktoré sa v Kremnici začali raziť zo zlata rýdzosti 23 karátov boli tzv. florény. Tieto mince vznikli podľa vzoru mincí z Florencie, preto sa označovali ako florény. Latinský nápis na zlatej minci mesta Benátky končil slovami “ista ducatus“, ľudia tomuto druhu mincí začali ľudovo hovoriť dukáty a pod týmto názvom vošli do histórie Kremnice a Slovenska.

Počas exkurzie sa študenti mohli dozvedieť zaujímavé informácie o tom, že kremnické zlaté dukáty sa vyznačovali vysokou rýdzosťou zlata. V stredoveku sa považovali dukáty z Kremnice za najtvrdšiu menu v strednej Európe. Odhady hovoria o tom, že ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov a ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu eur, neberúc do úvahy ich numizmatickú hodnotu. Vzdelaní a skúsení pracovníci mincovne dokonalé zvládli technológie rafinácie zlata, ktoré im umožňovali na tú dobu nevídanú produkciu 250-tisíc zlatých dukátov ročne. Takéto veľké  množstvá sa razili do konca 15. storočia, potom začali zlaté dukáty ustupovať minciam z menej drahých kovov. Posledné dukáty v Kremnici vyrazili v roku 1881. Ďalšou zaujímavou skutočnosťou pre študentov bola aj informácia, že Kremnická mincovňa ako jedna z prvých mincovní na svete začala v roku 1499 aj s razením strieborných mincí – toliarov. S razením mincí technologicky a logicky úzko súvisí aj razenie medailí, ktoré taktiež preslávili mincovňu a s ktorých razením sa začalo koncom 15. storočia. Medaila nie je peňažnou jednotkou. Medaila je umelecký objekt s veľmi koncentrovaným spoločenským obsahom určitej udalosti. Rozmery medaily sú zvyčajne väčšie ako na minciach. Podobne aj výška reliéfu je oveľa voľnejšia ako na minci.

Neoddeliteľnou súčasťou areálu sú aj budovy mincovne, ktoré si študenti FM PU mohli prezrieť, kde sa už stáročia realizuje razba mincí. V polovici 15. storočia bola mincovňa preložená do vnútra prstenca mestských hradieb. Mincovňa od vtedy tvorí samostatný chránený komplex budov, pričom budovy oboch mincovni sú zachované na svojich miestach dodnes. Historické budovy, opierajúce sa o mestské hradby v ich severozápadnej časti boli dobudované v 80.rokoch 19.storočia a zariadené ako moderná mincovňa. Roku 1892, kedy bola v rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie zavedená korunová mena, bola mincovňa schopná bezproblémovo zvládnuť prudký nárast výroby tohto nového mincového obeživa. Uhorsko malo počas stredoveku viaceré mincovne, napríklad v Bratislave, maďarskej Nagy Banyi či rumunskej Alba Júlii. Kremnická však všetky prekonávala, čo do technologického spracovania i do veľkosti produkcie. Štát neperspektívne mincovne postupne rušil, koncom 19. storočia sa tak Kremnica stala jedinou mincovňou v Uhorsku. Obdobie najvyššej produkcie prežívala mincovňa za panovania cisárovnej Márie Terézie. Vtedy sa v Kremnici razilo väčšie množstvo mincí než vo všetkých mincovniach monarchie dovedna. Podnik bol vzhľadom na charakter výroby aj strediskom používania špičkových technológií a konštrukcie strojov. Prvým známym raziacim strojom bol roku 1565 uvedený padací stroj (Fallwerk), pripomínajúci svojím spôsobom použitia baranidlo, používané aj dnes v stavebníctve na zarážanie kolov.

Študenti sa ďalej mohli dozvedieť, že najlepšie obdobie Kremnickej Mincovne sprevádzalo používanie vretenového raziaceho stroja – balanciéra. Ide o raziaci stroj, ktorý zaviedol v Kremnici známy technik, rytec a medailér švédskeho pôvodu, Daniel Warou roku 1710. Tento stroj umožňoval raziť mince moderným spôsobom, ktorý sa používa prakticky dodnes. Kremnica sa stala prvým miestom použitia balanciéra na razbu mincí v strednej Európe. Napríklad Viedenská mincovňa mala 4 takéto stroje, Pražská mincovňa mala 3 stroje, zatiaľ čo kremnická ich používala až 18. Takéto stroje bola mincovňa schopná skonštruovať a vyrobiť sama, pričom ich dodávala podľa potreby aj do iných mincovni monarchie.

Študenti FM PU si mohli osobne prezrieť aj technologické centrum mincovne – raziareň. Srdcom každej mincovne je raziareň, kde sa realizuje vysoko odborný a technologicky veľmi náročný proces spracúvania mincových zliatin a razba mincí. Dôkazom dôležitosti mincovne pre existenciu každého vyspelého štátu môže poslúžiť fakt, že celé jej zariadenie bolo po každej z dvoch svetových vojen buď násilne vyvezené alebo zničené.

Stará raziareň mincí vznikla pri generálnej prestavbe mincovne v rokoch 1881 – 1889, je to unikátne zachovaný priestor s časťou historického zariadenia. Od roku 1892 po zavedení rakúsko-uhorskej meny bola zariadená raziacimi strojmi typu Uhlhorn, ktoré dodal ich vynálezca a výrobca Diederich Uhlhorn z nemeckého Grewenbreuchu. Po prvej svetovej vojne dala maďarská vláda odviezť všetky stroje do hlavného mesta maďarského štátu Budapešti. Ministerstvo novej ČSR obstaralo u firmy Vulkan Maschinenfabrik A.G. vo Viedni dodávku základného vybavenia mincovne, ktorého najdôležitejšou súčasťou bolo 12 raziacich strojov 3 vzorov rozdelených podľa dosiahnutého tlaku: 50, 80, a 120 ton.

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 a počas celého jej trvania bola Mincovňa v Kremnici jedinou československou mincovňou. Po I. svetovej vojne zostali z Mincovne v Kremnici len prázdne budovy. Celé zariadenie a zásoby drahých kovov skončili svoju púť v Budapešti. Na konci II. svetovej vojny nemecké komando výbušninami zničilo zariadenie celej mincovne. V oboch prípadoch bolo nevyhnutné vo veľmi krátkom čase a s vypätím všetkých síl zamestnancov obnoviť zariadenie mincovne a spustiť jej prevádzku. Uvedenie novej meny do obehu bolo v životnom záujme štátu. Po I. svetovej vojne bol prvý uvedený do činnosti stroj č. 4 dňa 2. júna 1921. Vtedy boli vyrazené prvé dvadsaťhalierniky prvej ČSR. Tieto raziace stroje boli vôbec prvými strojmi v mincovni, ktoré poháňala elektrická energia. Na strojoch značky Vulkan sa razili mince nepretržite do roku 1945. V období II. svetovej vojny Nemecká armáda počas ústupu časť zariadení a zásoby mincových kovov odvliekla a raziace stroje zničila výbušninami. Ihneď po oslobodení sa začala intenzívna činnosť na rekonštrukcii celej mincovne. Už 26. marca 1946 sa začali na 10 strojoch Vulkan a 2 strojoch značky Schuller raziť jednokorunové mince obnovenej ČSR.

Nová raziareň mincí bola dokončená v roku 1984, ktorú si študenti FM PU mohli taktiež pozrieť a sledovať výrobný proces. V starej raziarni zostalo posledných 5 Vulkanov, na ktorých sa razili mince až do roku 1986. Na dvoch najťažších z nich, vzoru PMG, sa razia dodnes najmä vojenské vyznamenania a odznaky. Zachovaný súbor historických raziacich strojov značky Vulkan v priestoroch pôvodnej starej raziarne tvorí technickú pamiatku nadnárodného významu. Na týchto strojoch a v týchto priestoroch sa razili miliardy kusov mincí nielen pre našu krajinu, ale aj pre viac ako 60 krajín celého sveta.

Po roku 2006 pripravila Mincovňa Kremnica š.p. v priestoroch starej raziarne mincí muzeálnu expozíciu mincovej techniky. Do voľných priestorov raziarne pribudli stroje charakterizujúce jednotlivé etapy technologického postupu výroby mincí. Jeden z historicky najzaujímavejších priestorov mincovne – stará raziareň – sa tak stal súčasťou prehliadkovej trasy mincovne.

V závere roka 2008 vyrazila Mincovňa Kremnica š.p. aj nové slovenské euro mince. Tieto slovenské euro mince boli vyrobené v novej modernej raziarni, ktorá vznikla generálnou rekonštrukciou výrobných priestorov v pôvodnej budove v historickom centre Kremnice. Priestory novej raziarne, ktoré patria medzi najdôležitejšiu časť mincovne, sú od jesene 2008 sprístupnené verejnosti ako súčasť expozície. Študenti FM PU v priebehu exkurzie mali jedinečnú možnosť vidieť aj moderné raziace stroje priamo pri razení obehových mincí pre Guatemalu.

Exkurziu v Mincovni Kremnica š.p. hodnotili zúčastnení študenti ako veľmi náučnú, zaujímavú a pútavú. Svedčili o tom aj ich početné otázky zamestnancom mincovne a ich reakcie počas cesty autobusom z exkurzie. Študenti si medzi sebou rozprávali zážitky z jednotlivých častí exkurzie a hodnotili získané poznatky.

 

Spracovali:
Ing. Ladislav Suhányi, PhD.

Ing. Ján Vravec, PhD.

Zobraziť galériu fotiek

You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 Both comments and pings are currently closed.